V júni 2022 spoločnosť PlanRadar uskutočnila výskumný projekt o budúcich trendoch, prioritách a stratégiách v architektúre na základe názorov popredných predstaviteľov odvetvia v 12 krajinách. V tomto úvodnom blogu odhaľujeme niektoré kľúčové zistenia našej štúdie.

Dizajn budovy je výrazne ovplyvnený miestnymi podmienkami. Architekti boli vždy obmedzovaní tým, aké materiály boli dostupné na lokálnej úrovni, tiež vkusom ľudí a ich jedinečnými potrebami a v neposlednom rade klimatickými podmienkami.

V dnešnej globalizovanej dobe sú mnohé materiály používané v budovách a trendy ovplyvňujúce architektúru čoraz univerzálnejšie. Napríklad budovy prakticky v každej krajine sa dnes vo veľkej miere spoliehajú na materiály ako oceľ a betón, zatiaľ čo v minulosti dominovali lokálne materiály ako bambus, kameň, hlina alebo dokonca ľad. Rovnakým spôsobom reagujú architekti na globálne výzvy všade vo svete – predovšetkým na klimatické zmeny a rastúce teploty.

Rozdiely medzi krajinami však aj napriek tomu pretrvávajú. Keď sa opäť vrátime k téme klimatických zmien, tak ich dopady sa na rôznych miestach planéty prejavia odlišne – a preto ovplyvnia aj architektúru jedinečnými, lokalizovanými spôsobmi. Napríklad architekti v Perzskom zálive budú musieť projektovať pre extrémne horúčavy, zatiaľ čo architekti v západnej Európe budú musieť plánovať budovy pripravené na hrozbu bleskových povodní.

Porozumieť budúcnosti architektúry

Ako firma zaoberajúca sa stavebným softvérom, ktorá má zákazníkov po celom svete má spoločnosť PlanRadar veľký záujem o globálne trendy ovplyvňujúce architektúru. Aby sme pochopili, ako sa architekti v krajinách, v ktorých pracujeme, prispôsobujú zmenám a plánujú do budúcnosti, rozhodli sme sa vykonať hĺbkový výskum, aby sme zistili, aké sú predpovede odborníkov v oblasti budúceho vývoja a smerovania architektúry v nasledujúcich desaťročiach.

Aby sme získali čo najpodrobnejšie informácie, preskúmali sme predpovede, právne predpisy a analýzy o budúcnosti architektúry v 12 krajinách. Čerpali sme z verejne dostupných údajov od odborníkov, nezávislých inštitútov, profesijných združení a vládnych orgánov, aby sme pochopili ich priority, ambície a stratégie. Krajiny, na ktoré sme sa rozhodli zamerať, boli: USA, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Španielsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Taliansko, Spojené arabské emiráty a Poľsko.

Tento výskum odhalil niekoľko fascinujúcich trendov. V tomto úvodnom blogu poskytneme prehľad našich kľúčových zistení o tom, čo si odborníci myslia o budúcom vývoji architektúry a jej perspektívach v jednotlivých krajinách zaradených do výskumu. Ak by ste sa chceli podrobnejšie oboznámiť s našimi zisteniami, pripravili sme dve e-knihy o budúcnosti špecifických typov architektúry a naše dokumenty sme sprístupnili:

• Domy budúcnosti
• Kancelárie budúcnosti
• Stiahnite si dokumenty

Prečo potrebujeme globálny pohľad na budúcnosť architektúry?

Vedeli ste, že Taliansko je jedinou krajinou, kde odborníci vážne uvažujú o odstraňovaní asfaltu ako o hlavnom trende urbanistického plánovania budúcnosti? Alebo že Španielsko je krajina s najväčším odhodlaním pre inovatívne koncepcie rozvoja miest, zatiaľ čo Maďarsko je tou najskeptickejšou? Alebo že zatiaľ čo dve tretiny krajín vnímajú konope ako stavebný materiál s veľkým potenciálom, Francúzsko je jedinou krajinou, ktorá si veľa sľubuje od ľanu ako stavebného materiálu?

Porovnaním toho, čo rôzne krajiny uprednostňujú v nasledujúcich rokoch, môžeme identifikovať, aké druhy trendov sa prejavia globálne a ktoré budú mať skôr lokálnu príchuť. Veríme, že vďaka tomuto medzinárodnému porovnaniu krajín a konceptov budeme môcť:

• Identifikovať globálne trendy, stratégie a priority, ktoré zdieľajú architekti na celom svete
• Identifikovať jedinečné a idiosynkratické ciele v určitých krajinách
• Pokúsiť sa pochopiť rozdiely medzi jednotlivými krajinami a regiónmi
• Analyzovať, prečo majú jednotlivé krajiny rôzne vízie budúcnosti architektúry
• Zdieľať informácie o tom, čo robia rôzne krajiny a propagovať osvedčené postupy

Poznámka k metodológii

Tím PlanRadar preskúmal 12 krajín, v ktorých spoločnosť pôsobí, v Európe, Severnej Amerike a na Blízkom východe. Vo vybraných krajinách existuje istá miera eurocentrickej zaujatosti, pretože práve tu sme mali k dispozícii najviac zdrojov. Zdroje sme vybrali na základe nasledujúcich kritérií:

1. Zo správ, projektov alebo právnych rámcov vyhotovených alebo zadaných vládami.
2. Zo správ vypracovaných asociáciou alebo komorou architektov v danej krajine (napr. RIBA vo Veľkej Británii).
   • Ak existuje profesijné združenie urbanistov, stavebných inžinierov, dizajnérov, interiérových dizajnérov alebo výrobcov nábytku, sú to tiež potenciálne zdroje pre niektoré relevantné otázky.
3. ALEBO z článkov publikovaných v časopise alebo zborníku vydávanom asociáciou alebo komorou architektov (napr. RIBA Journal v Spojenom kráľovstve).
   • Ako v 1a. Ako je uvedené vyššie, pre určité otázky sú prijateľnými zdrojmi aj časopisy alebo zborníky iných odborných organizácií.
4. Zdroje museli byť čo najaktuálnejšie a nemali byť publikované skôr ako v júni 2020, aby sa vylúčili predpandemické predpovede. Vládne nariadenia mohli pochádzať z obdobia pred pandémiou, ale museli byť stále aktuálne. Zdroje sa museli konkrétne odvolávať na konkrétnu krajinu, nie na globálne trendy.
5. Ak neboli k dispozícii žiadne odpovede od príslušných priemyselných orgánov alebo z ich publikácií, použili sme iné zdroje tretích strán. Vo väčšine prípadov išlo o rozhovory pre médiá s poprednými členmi miestneho združenia alebo komory architektov. Tieto prípady boli jasne označené v úplnom zozname zdrojov.

K úplným údajom sa dostanete tu.

Kľúčové zistenia: budúcnosť globálnej architektúry

Čo teda poprední odborníci v 12 skúmaných krajinách očakávajú od budúcnosti architektúry vo svojich krajinách? Analýzou správ, nariadení, prognóz a odporúčaní sme identifikovali niekoľko spoločných čŕt a rozdielov.

Hlavné trendy v globálnej architektúre

Ako je uvedené vyššie, existuje niekoľko takmer univerzálnych trendov ovplyvňujúcich budúcnosť architektúry. Náš výskum ukazuje, že nasledujúce otázky, priority a stratégie budú predmetom záujmu architektov takmer všade vo svete:

1. Udržateľnosť: Popredné architektonické orgány a odborníci vo všetkých krajinách, ktoré boli predmetom nášho výskumu, sa zaviazali zlepšiť udržateľnosť tejto profesie. Takmer dve pätiny globálnych emisií uhlíka sa pripisujú budovám na našej planéte (prostredníctvom výstavby, používania a ich demolácie), a preto si architekti na celom svete veľmi dobre uvedomujú svoju úlohu pri zlepšovaní udržateľnosti štruktúr, ktoré navrhujú.
2. Nulové emisie: Výstavba s nulovými emisiami sa týka vytvárania uhlíkovo neutrálnych budov a je kľúčovým trendom v 10 z 12 krajín. V budove s nulovými emisiami by použité materiály, samotná stavba, jej prevádzka a prípadné vyradenie z prevádzky nemali viesť k vzniku žiadnych emisií. Tam, kde takýto postup nie je možný, sa uhrádzajú uhlíkové kompenzácie.
3. Obývateľnosť a dizajn zameraný na človeka: V siedmich z 12 krajín, ktoré sme študovali, sa dôraznejšie objavuje zameranie na obývateľnosť budov. Postupne rastie povedomie o tom, že budovy môžu byť viac než len miesta na prácu, spánok alebo trávenie času, ale že môžu byť navrhnuté tak, aby zlepšili kvalitu života, zdravia a pohodu ľudí. Aj keď sa to už dlho chápe ako súčasť architektonickej teórie a vzdelávania, je pozitívne vidieť, že sa to stalo súčasťou postupov architektov v mnohých krajinách.
4. Budovy ako súčasť životného prostredia: Po mnoho rokov sa budovy stavali s malým prihliadnutím na okolité prostredie. Bez ohľadu na lokalitu ich umiestnenia boli postavené s použitím podobných materiálov a vzorov. V polovici skúmaných krajín však dnes architekti uprednostňujú citlivejší prístup k výstavbe. Ide o postupy v rámci ktorých krajina okolo budovy, prirodzené svetlo, orientácia, počasie a ďalšie faktory ovplyvňujú použitý stavebný postup.
5. Odolnosť voči extrémnym poveternostným podmienkam: V súvislosti so stále viditeľnejšími prejavmi klimatických zmien dnes architekti v piatich z 12 skúmaných krajín tvrdia, že plánujú začať navrhovať budovy, ktoré budú odolnejšie. Je pozoruhodné, že niektoré z krajín, ktoré zdôraznili dôležitosť odolnosti, boli samy výrazne ovplyvnené extrémnymi poveternostnými udalosťami.
6. Opätovné využívanie a zmena účelu budov: Väčšinu našej histórie bolo v architektúre prioritou stavať predovšetkým nové veci. V súvislosti s obavami o udržateľnosť však šesť z 12 krajín uvádza, že hľadanie spôsobov opätovného využitia alebo zmeny účelu existujúcich štruktúr bude dôležitým trendom architektúry budúcnosti.
7. Stále lokálnejší rozvoj miest: S cieľom znížiť závislosť na autách a skrátiť časy dochádzania za prácou uprednostňuje lokálny rozvoj miest umiestňovanie zariadení (od obchodov s potravinami cez poskytovateľov zdravotnej starostlivosti až po co-workingové priestory) v pešej vzdialenosti od domovov ľudí. Architekti v jednej tretine krajín to podčiarkujú ako dôležitý trend – ktorý sa spája aj s trendom obývateľnosti a dizajnu zameraného na človeka.  

Udržateľnosť

Vzhľadom na vplyv zmeny klímy nie je prekvapujúce, že všetky krajiny v našom výskume zdôraznili udržateľnosť ako kľúčový trend pre budúcnosť odvetvia architektúry. Keď sme sa však zaoberali údajmi podrobnejšie, začali sme si všímať rôzne stratégie a interpretácie toho, čo znamená „udržateľnosť“.

10 z 12 krajín špecifikovalo výstavbu s „nulovými emisiami“ ako kľúčový aspekt budúcnosti stavebníctva. Ide o koncept plánovania v rámci ktorého by budovy mali byť navrhnuté tak, aby sa počas výstavby uvoľnilo čo najmenej oxidu uhličitého. Emisie, ktoré sa predsa len vytvoria, musia následne nejakým spôsobom kompenzované. Pre krajiny EÚ zahrnuté do tejto štúdie je potrebné poznamenať, že blok sa zaviazal k náročným emisným cieľom a že toto medzinárodné zameranie má pravdepodobne významný presah aj na miestne iniciatívy. Je však zaujímavé vidieť, že jeden členský štát EÚ, konkrétne Maďarsko, prikladá tomuto koncepciu menšiu váhu.

Medzitým päť z 12 krajín (USA, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko a Taliansko) považuje odolnosť voči extrémnym poveternostným podmienkam za kľúčový architektonický trend v nadchádzajúcich desaťročiach. Tieto krajiny si pravdepodobne osvojujú pragmatický prístup k skutočnosti, že klíma sa mení a uprednostňujú stratégie výstavby, ktoré budú prispôsobené tejto novej realite.

Aké sú najlepšie postupy na dosiahnutie cieľov udržateľnosti?

Zatiaľ čo všetky krajiny uznávajú udržateľnosť ako dôležitý trend, nachádzajú rôzne spôsoby, ako „zabezpečiť“ udržateľnosť. Navrhované osvedčené postupy sú viditeľné na úrovni jednotlivých budov aj na úrovni širšieho mestského prostredia. Práve tu sa architektúra prelieva do mestského rozvoja a opiera sa o širšie stratégie na dodávanie udržateľných budov.

Napríklad polovica skúmaných krajín tvrdí, že očakávajú, že prvky obnoviteľnej energie budú v budúcnosti začlenené priamo do architektúry. Či už ide o integráciu solárnych panelov, zemných tepelných čerpadiel alebo iných obnoviteľných zdrojov energie, tento prístup by mohol znížiť emisie uhlíka spojené s energetickým zabezpečením budov. Zlepšenie dodávok energie z obnoviteľných zdrojov však presahuje možnosti jedného architekta. Vyžaduje si to štrukturálnu zmenu.

Desať z 12 krajín tvrdí, že uprednostňovanie pešej dostupnosti v mestskom rozvoji je spôsob, ako urobiť architektúru udržateľnejšou. Prostredníctvom vytvorenia väčšieho množstva príležitostí na chôdzu (ako aj bicyklovanie alebo používanie verejnej dopravy) chce tento prístup dosiahnuť, že mestá budú môcť znížiť emisie spojené s dopravou. Je zaujímavé poznamenať, že iba Poľsko a Spojené štáty zrejme nepovažujú pešiu dostupnosť za najlepší postup pre zabezpečenie udržateľnejšieho rozvoja zastavaných mestských oblastí. V Spojených štátoch to môže byť spôsobené čisto praktickými aspektami, väčšina miest v tejto krajine bola historicky navrhnutá na používanie automobilovej dopravy. Pešia dostupnosť často nie je realistická tiež vzhľadom na ich už existujúce priestorové usporiadanie.

Z globálneho hľadiska sa zdá, že architekti sú odhodlaní presadzovať rôzne postupy, ktoré môžu spraviť stavebné odvetvie udržateľnejším. Sedem z 12 krajín hovorí o obehovom hospodárstve a opätovne použiteľných stavebných materiáloch, zatiaľ čo osem uvádza šetrenie vodou ako spoločný aspekt architektúry budúcnosti. Osem z 12 uznáva, že znížená spotreba energie v budovách je účinným spôsobom, ako urobiť mestský rozvoj udržateľnejším a sedem krajín tvrdí, že kľúčovou stratégiou pre budúcnosť je ochrana existujúcej pôdy a životného prostredia.

Okrem všeobecných trendov je tiež cenné pozrieť sa na stratégie, ktoré uprednostňuje iba jedna alebo dve z oslovených krajín. Napríklad je prekvapujúce, že Poľsko a Maďarsko sa zdajú byť jedinými krajinami, ktoré formálne považujú zlepšenie používania izolácie za osvedčený postup na to, aby bol mestský rozvoj v budúcnosti udržateľnejší. Jedným z dôvodov môže byť to, že iné krajiny, ako napríklad Spojené kráľovstvo, už viac ako dve desaťročia presadzujú schémy lepšej izolácie a dnes tieto postupy nepovažujú za trend budúcnosti.

Spojené štáty americké sú medzitým jedinou krajinou, ktorá povzbudzuje architektov, aby sa výrazne zamerali na podporu udržateľných dodávateľských reťazcov. A Spojené arabské emiráty sú zasa jediným miestom, ktoré verí, že vytvorenie nízkopodlažných a menších budov urobí mestský rozvoj udržateľnejším. Vzhľadom na rozsiahle skúsenosti SAE s výškovými a ultravýškovými budovami ide o zaujímavú zmenu smerovania.

Materiály

V predchádzajúcej otázke sme zistili, že niekoľko krajín signalizovalo plány na použitie širokej škály nových „obnoviteľných“ biomateriálov v stavebníctve. Ako doplňujúcu otázku sme sa snažili pochopiť, ktoré sú tie kľúčové materiály, o ktorých sa odborníci domnievajú, že sa v nasledujúcich rokoch stanú viac zastúpenými.

Osem z 12 krajín verí, že drevo aj konope sa budú v budúcnosti častejšie používať v stavebníctve, päť očakáva, že široké využitie nájde slama a iné trávy, zatiaľ čo tri očakávajú, že veľkú úlohu bude zohrávať mycélium (huby). Všetky tieto biomateriály sú vysoko udržateľné, pretože počas rastu absorbujú oxid uhličitý a potom ho „ukladajú“ na desaťročia v štruktúre budovy. 

Očakáva sa, že najrozšírenejšie využitie bude mať konope, v prípade ktorého až osem z 12 krajín očakáva, že sa bude v stavebníctve používať častejšie. Tento obnoviteľný materiál možno použiť ako formu betónu – ponúka podobné konštrukčné vlastnosti ako tradičné materiály, pričom je lacný a rýchlo rastie. Veľký záujem je aj o drevo a priečne vrstvené drevo, najmä vďaka ich schopnosti zvládať veľké zaťaženie a zároveň pôsobiť ako zásobáreň uhlíka.

Zaznamenali sme aj snahu vo väčšej miere používať viac recyklovaných materiálov (plus recyklovaný betón a tehly). Opätovné použitie týchto druhov materiálov znamená, že architekti sa môžu vyhnúť emisiám spojeným s ich počiatočnou ťažbou a výrobou. Samotná výroba nového betónu predstavuje približne 7 % celosvetových emisií CO2, takže recyklácia stavebných materiálov by mohla výrazne znížiť ich dopad.

Zatiaľ čo väčšina krajín prejavila záujem o nové materiály, ako je drevo, recyklované materiály, slama a iné „nové“ materiály, viaceré krajiny si plánujú svoje vlastné smerovanie.

Odborníci v Taliansku napríklad predpovedajú, že architekti budú v budúcej výstavbe používať stále väčší počet nových materiálov, vrátane látok ako grafén, ekologické fotokatalytické farby, regenerovaný nylon, kompozitné materiály a napríklad aj betón s uhlíkovými vláknami. Spojené kráľovstvo je medzitým jediným miestom, kde sa prejavuje záujem o bio kompozitný betón a ubíjanú zeminu. Francúzsko má ako jediné záujem o transparentný priesvitný betón.

Naopak, niektoré iné krajiny sú pomerne konzervatívne, pokiaľ ide o experimentovanie s novými materiálmi. Napríklad Maďarsko označuje ako „nové“ materiály, ktoré sa budú používať v nadchádzajúcich rokoch, iba drevo a krížom vrstvené drevo, zatiaľ čo Spojené arabské emiráty vyjadrujú záujem len o „inteligentné materiály“.

Odolnosť

Odolnosť v stavebníctve sa týka schopnosti budovy odolávať vonkajším otrasom. Náš výskum ukazuje, že päť z 12 krajín kladie dôraz na odolnosť voči extrémnym poveternostným podmienkam. Ide o USA, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko a Taliansko.

Táto reakcia na extrémne počasie je aspoň čiastočne spojená s históriou prírodných katastrof v týchto krajinách. Napríklad Spojené štáty americké boli za posledné dve desaťročia zasiahnuté rôznymi záplavami, hurikánmi a lesnými požiarmi. V severnej Európe krajiny ako Spojené kráľovstvo a Nemecko zasiahlo v posledných rokoch niekoľko bleskových povodní, zatiaľ čo v Taliansku sú zemetrasenia trvalou hrozbou.

Vzhľadom na to, že zmena klímy ovplyvní všetky krajiny, je trochu znepokojujúce vidieť, že v niektorých štátoch ešte v takejto miere nezvažujú spôsoby, ako zabezpečiť, aby bola ich architektúra odolnejšou. Napríklad Španielsko je neustále ohrozované rizikom sucha a požiarov, zatiaľ čo Spojené arabské emiráty čelia hrozbám stúpajúcej hladiny morí pozdĺž ich nízko položeného pobrežia.

Retrofit vs novostavba

Globálna populácia sa neustále rozrastá, takže je stále potrebné stavať nové obytné budovy. Čím viac však staviame, tým väčšie dopady to má na našu planétu. V dôsledku toho rastúci počet krajín uprednostňuje modernizáciu, renováciu a opätovné využitie existujúcich budov. V tej či onej forme šesť krajín (USA, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Španielsko, Česko) zdôraznilo renováciu a zmenu účelu budov ako budúci trend.

Renovácia je samozrejme vynikajúci spôsob, ako znížiť vypúšťanie emisií, ale nie všade je veľmi populárna. Môže to byť spôsobené demografiou, kultúrnym vkusom a prioritami stavebného priemyslu. Renovácia a prestavba si vyžadujú aj iné zručnosti ako budovanie nových štruktúr.

Od lokálneho po globálne

Architekti vždy potrebovali pochopiť univerzálne princípy dizajnu a inžinierstva, ako aj zároveň dobre poznať miestne prostredie a jeho zdroje. Štúdiom budúcich projekcií odborníkov na architektúru z 12 krajín vidíme, že táto potreba nájsť rovnováhu medzi lokálnym a globálnym je aj dnes relevantná, pričom dôraz na mieste kapacity je stále významnejší predovšetkým v dôsledku klimatických zmien.

Ako ukazuje náš výskum, existuje niekoľko trendov a tém, ktoré zrejme ovplyvňujú architektúru celosvetovo, pričom udržateľnosť sa objavuje ako ten najvýznamnejší faktor. Globálne trendy sa však nie vždy premietajú do špecifického kontextu jednotlivých krajín a rôzne národy pristupujú k riešeniu podobných problémov veľmi rozdielne.

Ak chcete pokračovať v ďalšom skúmaní tohto výskumu, nižšie si môžete stiahnuť výsledky pre každú krajinu. Vytvorili sme aj ďalšie zhrnutia zistení so zameraním na trendy v konkrétnych druhoch architektúry. Stiahnite si naše elektronické knihy o budúcnosti kancelárií a budúcnosti domácností a dozviete sa viac.

Stiahnite si celú elektronickú knihu: “Architektúra budúcnosti”.

• Architektúra
• Nehnuteľnosti
• Trendy a inovácie