Chystáte sa postaviť si garáž, plot, záhradný domček, alebo si zrekonštruovať byt či dom? S veľkou pravdepodobnosťou to budete musieť ohlásiť stavebnému úradu. Tento proces sa nazýva ohlásenie drobnej stavby a my vám s tým radi pomôžeme. Nasledujúci článok vám prezradí, čo presne je drobná stavba, ako ju ohlásiť, čo na to budete potrebovať, ale aj na čo si treba dať pozor.
Ohlásenie drobnej stavby či stavebné povolenie?
Podľa toho, či a ako máte povinnosť komunikovať so stavebným úradom, rozlišujeme tri situácie. Prvou je napríklad stavba rodinného domu alebo rozsiahla rekonštrukcia – v takomto prípade potrebujete predom požiadať o stavebné povolenie. Druhá situácia zahŕňa napríklad malé udržiavacie práce či prenosné predajné stánky – vtedy nemusíte so stavebným úradom komunikovať vôbec. Tretia situácia sa týka príkladu z úvodu tohto článku, keď si chcete postaviť garáž, záhradný domček, samostatnú pivnicu, alebo vykonať malú rekonštrukciu. Vtedy musíte na príslušný stavebný úrad podať ohlásenie drobnej stavby a počkať na jeho vyjadrenie. Inak vám hrozí pokuta.
Tieto, ale aj mnohé ďalšie užitočné informácie nájdete v stavebnom zákone, ktorý má oficiálne označenie „Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku“. Niektoré konkrétne náležitosti drobných stavieb upravuje aj „vyhláška č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti a náležitosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu“.
Čo je drobná stavba?
Podľa stavebného zákona je drobná stavba definovaná ako stavba, ktorá plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktorá nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie – tieto kritériá musia byť splnené obe naraz. Pod slovným spojením „doplnková funkcia“ sa myslí, že ak si postavíte garáž pri svojom rodinnom dome, je to drobná stavba. Ak by ste si ale tú istú garáž postavili na pozemku, kde by bola jedinou budovou, už by to nebola drobná stavba a museli by ste žiadať o stavebné povolenie.
Ešte presnejšie zákon vymedzuje drobnú stavbu ako prízemnú stavbu, ak jej zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m (napr. altánok, letná kuchyňa, kôlňa, sauna atď.) a podzemnú stavbu, ak jej zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbku 3 m (napr. pivnica či žumpa). Za drobnú stavbu môžeme považovať napríklad aj rôzne iné menšie konštrukcie ako oplotenie, prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu, nástupné ostrovčeky pre verejnú dopravu, či reklamné stavby kde má reklamná plocha maximum 3 m2 .
Avšak pozor, ohlásenie drobnej stavby musíte podať aj v iných situáciách, napríklad „pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti“, ako hovorí stavebný zákon. Pod týmto znením si môžete predstaviť napr. zasklenie balkóna alebo rekonštrukciu kúpeľne či bytového jadra.
Ohlásenie drobnej stavby – ako na to?
Ak ste vyhodnotili, že na vaše plány budete potrebovať ohlásenie drobnej stavby, postup je nasledovný. Vyplnenú žiadosť o ohlásenie drobnej stavby musíte podať na príslušnom stavebnom alebo obecnom úrade, podľa adresy, kde budete vykonávať stavebné práce. Stavebný úrad zvolíte, ak ho daná obec má zriadený. V opačnom prípade o ohlásenie drobnej stavby požiadate na obecnom úrade.
Pamätajte, že so stavebnými prácami môžete začať až po tom, čo vám doručili vyjadrenie k ohláseniu. Zvyčajne je lehota od ohlásenia po doručenie 30 dní, avšak zákon nestanovuje maximálnu lehotu, takže si nechajte dostatočnú časovú rezervu. Rezervu je dobré si vyčleniť aj pre špecifické prípady, v ktorých príslušný úrad rozhodne, že na danú drobnú stavbu budete nakoniec potrebovať stavebné povolenie a nebude stačiť ohlásenie.
Tlačivo pre ohlásenie drobnej stavby Vám zvyčajne poskytne príslušný či obecný úrad. Ak si nie ste istý, či potrebujete svoj konkrétny zámer ohlasovať, alebo či dokonca potrebujete stavebné povolenie, najlepšie je poradiť sa s daným úradom. Tam vám tiež poradia, ktoré prílohy musíte vo vašom prípade so žiadosťou doložiť.
Aké prílohy je potrebné k žiadosti priložiť?
Aj keď sa konkrétne prílohy môžu líšiť podľa konkrétneho úradu, zvyčajne budete musieť k žiadosti o ohlásenie drobnej stavby dodať nasledujúce dokumenty:
- list vlastníctva – niekedy stačí len kópia katastrálnej mapy, to však záleží od konkrétneho stavebného či obecného úradu
- jednoduchý situačný náčrt stavby – obsahovať by mal vyznačenie drobnej stavby na konkrétnej parcele
- jednoduchý technický opis stavby – mal by obsahovať základné parametre ako účel, rozmery, použité materiály, pôdorys atď.
- vyhlásenie kvalifikovanej osoby – potrebujete stavebný dozor, ktorý bude dohliadať na odborné vedenie stavebných prác
- potvrdenie o uhradení správneho poplatku – postačí kópia, originál si uschovajte
- súhlas spoluvlastníkov – platí iba v prípade, že vlastníte len polovicu, alebo menšiu časť pozemku či nehnuteľnosti
- súhlas vlastníka – ak ste nájomca
- súhlas vlastníkov susedných nehnuteľností – ak bude drobná stavba priamo ovplyvňovať dané nehnuteľnosti
- písomné splnomocnenie – ak chcete poveriť celým stavebným procesom inú osobu
Čo mi hrozí, ak drobnú stavbu predom neohlásim?
Ak ste o povinnosti ohlásiť drobnú stavbu nevedeli, alebo ste sa jednoducho rozhodli tak neurobiť, riskujete komplikácie. Ak ste fyzická osoba, príslušný úrad vám môže udeliť pokutu do 332 €. Ak ste právnická osoba (alebo fyzická osoba s oprávnením podnikať), pokuta môže byť omnoho vyššia, a to až do výšky 13 278 €.
Môžem podať ohlásenie drobnej stavby dodatočne?
Ak ste už začali stavať, alebo už sú dokonca stavebné práce ukončené, stále máte možnosť uskutočniť dodatočné ohlásenie drobnej stavby. Vtedy stavebný či obecný úrad začne správne konanie s cieľom zistiť, či je stavba v rozpore s verejnými záujmami. Budete musieť doložiť všetky potrebné prílohy a zároveň je možné, že vám úrad prikáže upraviť, či dokonca úplne odstrániť vaše stavbu. Okrem toho, aj keď vykonáte dodatočné ohlásenie drobnej stavby, pokuta vám ešte vždy môže byť udelená. Preto je rozumnejšie podať žiadosť pred začatím prác. Ak ste fyzická osoba, zaplatíte poplatok 10 € a ak právnická, 30 €. Je to stále neporovnateľne nižšia suma oproti hroziacej pokute.
